Druhý princíp v poradí (po odmietni) má riešiť situáciu, ktorá v našich domácnostiach už existuje. Každý z nás určite dobre pozná ten pocit, keď máme akokoľvek veľké úložné priestory, byt či dom, nikdy nemáme dosť miesta na naše veci.
Tento problém ti môže hravo vyriešiť dodržanie jedného pravidla:
Ak si donesiem domov novú vec,
mal by som sa inej veci zbaviť!
Znie to tak jednoducho, ale v praxi sa to ťažko uplatňuje. Máme tendenciu lipnúť na materiálnych veciach viac, ako je to žiaduce. Veď som za to dala peniaze, nebudem to predsa vyhadzovať?! A v duchu tohto sloganu si postupne zapratávame náš domov čo raz viac a viac.
Minimalizmus alebo odriekanie?!
Už si presne nepamätám, kedy som sa presne stretla prvýkrát s týmto pojmom, ale presne viem čo vo mne vyvolal. Preboha, veď to je čisté obetovanie všetkého a odriekanie! Čo si potom oblečiem, budem čítať, dám na poličku? Prečítala som si nejaké články a tým to aj zhaslo. Nemyslela som si, že je to niečo čo sa dá skĺbiť s mojím životom.
Druhýkrát som sa k minimalizmu dostala po presťahovaní sa do jednoizbového bytu. Prišlo nám samozrejmé, že si tam nemôžeme natrepať všetky naše veci a musíme obmedziť aj naše nakupovania. Prekvapilo ma, že vtedy mi to také strašné už nepripadalo. Tešila som sa z nového bývania a hovorila som si, že aspoň budem mať toho menej na upratovanie.
Treba podotknúť, že obidvaja v domácnosti (priateľ aj ja) sme radi zbierali cédečka, platne, obrazy a ja knihy. Vedeli sme, že sa týchto vecí nemienime vzdať a chceme ich mať pri sebe. A keď človek má tendenciu zbierať nejaké veci v takom malom priestore musí si uvedomiť, že sa iných musí zriecť. Inak bude mať celý životný priestor zahltený.
Takže sme postupne obmedzili aj našu zberateľskú záľubu a zamerali sme sa na veci, ktoré pre nás nepredstavujú až takú hodnotu. A to najmä oblečenie, obuv, tašky, dekorácie, kozmetika a kuchynské vybavenie. To sú oblasti, ktoré si najviac strážime a nedovolíme aby sme ich mali príliš veľa doma.
Zatiaľ sa ale každý deň len učím, ako najlepšie uplatniť minimalizmus v mojom živote. Niekedy je to fakt veľká výzva.
Čo mi to dá?
A prečo to má celé zmysel? Výhody, ktoré minimalizmus poskytuje budeš registrovať postupne. Sú to najmä viac priestoru doma, viac času na dôležité veci, viac slobody, viac radosti zo skutočných hodnôt, väčší poriadok, menej upratovania, menej výdavkov, tým pádom menej stresu a ďalšie. Namiesto toho aby sme vo svojom voľnom čase prekladali, organizovali, umývali, upratovali, môžeme viac času stráviť s rodinou, priateľmi alebo využiť získaný čas na naše záľuby.
Ako začať?
Najjednoduchšie je postupne si prejsť celú domácnosť a vypratať VŠETKY veci zo skriniek na jednu kopu.
A najťažšie zase zmeniť naše myslenie…
Keď sa nám to podarí, zoberieme si jednotlivé kúsky do ruky (ak to nie je sto kilová skriňa samozrejme 🙂 ) a spýtame sa samých seba:
Ozaj potrebujem túto vec?
Spôsobuje mi táto vec radosť?
Ak na jednu z týchto otázok si odpovedal nie, kľudným svedomím môžeš daný predmet dať preč. Dôležité je mať pokoj a dostatok času, aby si si mohol premyslieť čo naozaj potrebuješ a čo nie.
Ja každý štvrť- alebo polrok robievam inventúru v mojom šatníku, a aj medzi ostatnými vecami. Väčšinou ma to napadne, keď si kúpim niečo nové na seba a riešim „problém“ kam to uložiť. Človek by si myslel, že pri pravidelnom vyraďovaní vecí sa nenájde nič čo by sme mohli dať po takých krátkych intervaloch preč, ale opak je pravdou. Väčšinou mám aj ja vo zvyku odkladať nenosené kúsky oblečenie na neurčito „veď potom si to niekedy oblečiem“. Keď prídem do bodu, že sa to chystám spraviť už druhý- alebo tretíkrát, predmetný kúsok hneď putuje do vreca s nápisom „Na darovanie“. Už žiadne ďalšie odkladanie…
Keďže oblečenie u mňa nepredstavuje nejakú extra hodnotu, a poslednej dobe sa snažím priniesť domov len také kúsky, ktoré nepodliehajú „fast fashion“ trendom, tento problém môžem odfajknúť. Horšie som na tom ale s knihami. Kto ma pozná vie, že som bola vždy vášnivá čitateľka a zberateľka kníh. Neváham si kúpiť knihu ani v prípade, keď viem, že ju čítať asi nebudem. Kupujem si ju len tak pre radosť. Aby mi stála na poličke. 🙂 Takto napísané to znie dosť zle a mám pocit, že si práve protirečím. Knihy znamenajú pre mňa radosť, vedomosti, hodnotu a dávajú mi pocit spokojnosti. Ale snažím sa viac nekupovať knihy len do zbierky a eliminovať môj ošiaľ. Toto je moja slabá stránka a uvedomujem si to, preto sa snažím v iných oblastiach ešte viac.
Kam s nepotrebnými vecami?
Nemusíme sa našich nepotrebných vecí zbavovať radikálne formou vyhodenia do koša. Môžeme pre ne nájsť nové miesta (nových majiteľov). Zvoliť si môžeme rôzne možnosti buď predaj alebo darovanie. Ak máme čas si veci odfotiť a nahodiť na internet, zvoľme možnosť predaja ešte použiteľných vecí na internetových bazároch (napr. bazár.sk, bazoš.sk, modrýkoník.sk :), cez sociálne siete). Takýmto spôsobom sa k nám nejaké tie peniažky vrátia späť. Pre tých, ktorí chcú zvoliť jednoduchší spôsob zbavovania sa vecí a nehľadia toľko na návratnosť financií, dávam do pozornosti nasledujúce možnosti:
Naše nenosené, ale ešte funkčné oblečenie môžeme ponúknuť detským domovov, domovom pre dôchodcov, útulkom pre bezdomovcov, rôznym občianskym združeniam, ktoré pomáhajú ľudom v núdzi. Detským domovom alebo škôlkam (jasličkám) môžeme ponúknuť aj hračky našich detí, o ktoré už oni stratili záujem. Naše staré deky alebo matrace v horšom stave môžeme podarovať aj útulkom pre zvieratá (napr. Útulok Levice – OZ Šťastný domov), určite sa im potešia, hlavne v chladnejších mesiacoch.
Ak máme doma knihy, ktoré už neplánujeme čítať, poprípade máme z nich doma viac exemplárov, môžeme ich darovať knižniciam a tiež domovom pre dôchodcov.
Veci rôzneho druhu môžeme darovať aj napr. O.Z. Pomôžme si – ZBERNÉ CENTRUM v Leviciach, kde tvoje veci vedia speňažiť a výťažok následne použijú na pomoc ľudom v núdzi.
Skvelým riešením ako zredukovať naše veci môže byť tiež darovať ich rodine (alebo) rodinám v núdzi v našom okolí. Ak nepoznáme takúto rodinu, môžeme jednoducho vyložiť pred dom škatuľu s nápisom „zadarmo“, a ponúknuť vecí okoloidúcim.
Nie len predmety…
Zredukovať nemusí znamenať len zbavovania sa vecí, ale aj zredukovanie našej uhlíkovej stopy. Hocikedy keď sa nám dá nechajme auto doma a zoberme bicykel, kolobežku alebo sa jednoducho prejdime po vlastných. Pomôžeme tým našej planéte aj nášmu zdraviu. 🙂
Na koniec by som dodala asi len toľko, že skúsme nepodliehať tlaku spoločnosti, médiám alebo ľudom v našom okolí, keď tvrdia, že šťastný môžeme byť len v prípade, ak vlastníme tú alebo hentú vec. Nenechajme aby nám naše veci určovali život. Tešme sa z ozajstných hodnôt a radšej zbierajme zážitky namiesto vecí.
Ak by si sa rád zahĺbil do spoznávania filozofie minimalizmu viac, odporúčam ti kuknúť napríklad tieto slovenské blogy: minimalistka.sk alebo mojspokojnyzivot.com.